Chcete vedieť, prečo sa o Spa-Francorchamps hovorí s takým rešpektom a prečo vidia túto trať fanúšikovia F1 ako legendárnu? Môže za to kombinácia histórie, profilu trate a výnimočných udalostí, ktoré sa tu udiali. Dnes je táto ikona Veľkej ceny Belgicka výnimočným podujatím v kalendári Formuly 1 a nie je to náhoda.

(Zdroj: depositphotos.com)
Okruh Spa-Francorchamps vznikol krátko po 1. svetovej vojne ako projekt v Ardenách. V roku 1920 ho navrhli Jules de Thier a Henri Langlois van Ophem.
Pôvodne išlo o trojuholníkový okruh z verejných ciest medzi Francorchamps, Malmedy a Stavelot s dĺžkou približne 15 kilometrov. Prvé plánované preteky v auguste 1921 zrušili pre nízky počet prihlásených, takže premiéra prišla až o rok neskôr. Hneď od úvodu si trať získala povesť extrémne rýchleho a technicky náročného okruhu.
Umiestnenie v ardenskej krajine dávalo pôvodnému Spa veľmi členitý profil s prevýšeniami a rýchlym tempom, ktoré sa menilo podľa toho, ako sa cesta dvíhala a klesala. Okruh pritom leží vo Valónsku pri meste Spa približne 50 km od Lutychu.
K pôvodným technickým vlastnostiam trati už od úvodu patrilo aj to, že sa jazdilo na verejných cestách, takže šírka a povrch neboli všade rovnaké a jazdci museli počítať s tým, že niekde bude cesta rýchlejšie, inde zas nie. Dlhé úseky medzi obcami vytvárali prirodzene vysokorýchlostný okruh, čo bolo pre pilotov atraktívne.
Ďalšou typickou črtou pôvodnej trate bolo počasie, ktoré sa v tejto oblasti mení rýchlo a na takom dlhom okruhu vedelo prekvapiť aj tým, že podmienky neboli všade rovnaké. Štatistiky neskôr ukázali, že až tretina pretekov sa odohrala za mokra.
Spa bol okruh, ktorý si vedel vypýtať rešpekt už od úvodu, napríklad ako Monaco. V kalendári pretekov sa objavil už pri zrode šampionátu Formuly 1.
V roku 1950 sa tu jazdilo na vtedajšej dlhej a rýchlej verzii okruhu, ktorá bola na svoju dobu riskantná. Autá postupne zrýchľovali, no trať sa menila len málo, preto sa čoraz viac riešila bezpečnosť. Po vážnej nehode v roku 1966 tlak ešte narástol a v sezóne 1969 sa preteky nekonali, keďže ich jazdci bojkotovali a žiadali úpravy.
V 70. rokoch sa tak trať modernizovala, podobne ako aj mnohé iné v kalendári Formuly 1. Organizátori najprv skúšali riešenia v podobe bariér v najviac riskantných miestach, no postupne sa ukázalo, že bez veľkej prestavby to nepôjde.
Kľúčový je tak rok 1979. Práve vtedy vznikla skrátená verzia Spa, no rýchlosť a ardenský charakter si okruh ponechal. Štart sa presunul na iné miesto, zatiaľ čo cieľ ešte istý čas zostal pôvodne, takže štartová a cieľová čiara boli od seba ďaleko a to až 660 metrov. Dnes je už usporiadanie štandardné a oba sú na tom istom mieste.
Dnes je Spa okruh, ktorý prináša rýchle miesta ako Imola, ale aj pasáže ako Hungaroring. V roku 2007 sa upravil záver trate, zákruta Bus Stop sa zmenila na jednoduchšiu šikanu, no ikonické úseky Eau Rouge a Blanchimont zostali pôvodné.

(Zdroj: depositphotos.com)
Na Spa-Francorchamps sa udialo niekoľko pamätných súbojov a prsty v nich väčšinou mali tie najväčšie legendy F1 vo svojej ére. Nie je to náhoda.
Už na úplnom začiatku histórie trate vyhral Veľkú cenu Juan Manuel Fangio v roku 1950. O rok neskôr na to nadviazal Giuseppe Farina a následne dve ďalšie výhry pridal Alberto Ascari. Zo silných mien 60. rokov tu dominoval aj Jimi Clark.
V 70. rokoch sa do listiny šampiónov zapísali Jackie Stewart 1973 a Niki Lauda v rokoch 1975 a 1976 a Mario Andretti v roku 1979. V 80. rokoch si trofeje z okruhu odniesli napríklad Alain Prost či Ayrton Senna. Ten tu vyhral v roku 1985 a potom od roku 1988 až d roku 1991. O rok neskôr ho vystriedal Michael Schumacher.
Ten tu, spoločne s Damonom Hillom, dominoval v 90. rokoch aj na úvod 21. storočia. Vtedy sa tu odohral ikonický predbiehací manéver medzi Mikom Hakkinenom a Michaelom Schumacherom v sezóne 2000, no titul nakoniec získal Nemec.
V novodobej histórii sa medzi víťazov okruhu zapísali Räikkönen v rokoch 2004 až 2007, Vettel v sezónach 2011, 2013 a 2017, Hamilton v rokoch 2010, 2015, 2017, 2020 a 2024 a Max Verstappen v rokoch 2021 až 2023. Viac, ako kdekoľvek inde, práve v Spa-Francorchamps platí, že tu väčšinou vyhrávali favoriti.
Spa Francorchamps je okruh, kde sa čísla riešia skoro rovnako, ako preteky. Má za sebou 69 Veľkých cien a jazdci tu dosahovali rekordy v každej ére F1.
Ak sa pozrieme na časové maximum, traťový rekord kola v pretekoch je 1:44,701 pri priemernej rýchlosti 240,822 km/h a tieto čísla zajazdil Sergio Pérez v roku 2024. Keď príde rad na kvalifikáciu, tam sa latka posúva ešte vyššie, najrýchlejšie kolo má hodnotu 1:40,510 s priemerom 250,864 km/h a patrí Oscarovi Piastrimu z roku 2025.
Zaujímavé je, ako sa čísla menili s konfiguráciami okruhu, lebo každá verzia mala úplne iné tempo. Predvojnový rekord je 5:04,1 z roku 1937, povojnový okruh má rekord 3:13,4 z roku 1973 a moderná konfigurácia je práve spomínaný rekord 2024.
Do štatistík patria aj roky, keď Spa v kalendári chýbalo, hoci išlo iba o dve sezóny. Veľká cena Belgicka sa nejazdila v roku 2003 a potom znovu v roku 2006, pričom v pozadí boli problémy okolo tabakovej reklamy a toho, ako sa s ňou okruh a organizátori museli vyrovnať. Práve v roku 2006 pritom obhájil titul španiel Fernando Alonso.
Dnešná dĺžka trate je 7.004 m a preteky sa tu jazdia na 44 kôl, čo znamená celkovú dĺžku cez 308 km. Na trati je 19 zákrut, no až 70 % jej dĺžky sa ide na plný plyn. Prevýšenie dosahuje 200 metrov a kapacita tribún je až do 100.000 pre všetkých divákov.
